Úspory energie nemajú zmysel, pokiaľ ohrozujú vnútorné prostredie. Vzhľadom na to, že mzdové náklady sú asi stokrát vyššie ako náklady na spotrebu energie v budovách, mimoriadne výdavky vynaložené na zlepšenie ventilácie budú malé v porovnaní s väčšou produktivitou, získanou vďaka vyšším výkonom a menšiemu počtu stratených pracovných dní.
Popis: V Centre na vnútorné prostredie a energiu v Dánskej technickej univerzite (DTU) sa veľmi dbá na presnosť. Preto sa pravidelne robí rekalibrácia prístrojov. Na snímke je anemometer určený na meranie pomalého prúdenia vzduchu v špeciálne konštruovanom aerodynamickom tuneli.
V kontrolnej miestnosti počuť, ako niekto dýcha vo vnútri testovacej komory. Doktorand, ktorý daný experiment prevádza, stlačí tlačidlo a dýchanie začne byť namáhavejšie. Aj keď nie sme v žiadnej väzenskej mučiarni v banánovej republike, ale na útulnom pracovisku Medzinárodného centra na vnútorné prostredie a energiu pri Dánskej technickej univerzite, pôsobí predsa len trochu desivo. Je zrejmé, že by sme nemali ani zmenu vnútornej klímy brať na ľahkú váhu.
Keď sa pozriem okienkom do vnútra, uvedomím si, že vo vnútri komory nie je človek, ale veľká bábka, alebo „termálna figurína“, ako ju nazývajú odborníci na vnútorné prostredie. Ako vysvetľuje profesor Bjarne W. Olesen, riaditeľ Centra, merať prietokovú rýchlosť vzduchu v bezprostrednej blízkosti ľudského tela je dôležité na optimalizovanie jemnej rovnováhy medzi vetraním a prievanom. Vetranie je na vytvorenie príjemného vnútorného prostredia zásadné, ale personál kancelárie sa mu často bráni kvôli prievanu a radšej okno neotvoria. Dvoma kľúčovými faktormi na dosiahnutie správnych podmienok sú teplota a prúdenie vzduchu. Termálna figurína musí dýchať, pretože aj to, ako rýchlo človek dýcha, môže ovplyvniť vnútorné prostredie.
Za posledných 40 rokov sa Centrum stalo vo svojom odbore špičkovým pracoviskom a účasť na jeho interdisciplinárnom výskume láka vedeckých pracovníkov z celého sveta. Prichádzajú sem odborníci z Berkeley a Harvard Public School of Health v USA, z Waseda University v Japonsku, nemeckého Fraunhofer Institut für Bauphysik a Tsinghua University v Číne.
Všetko začal legendárny profesor Fanger, ktorý preslávil svoju priekupnícku prácu od 60. rokov minulého storočia až po svoje úmrtie v roku 2006 po celom svete. Preslávil nielen seba samého, ale i centrum, ktoré založil. Fanger bol schopný spojiť do jediného systému komplexnú interakciu mnohých rôznych parametrov podieľajúcich sa na tepelnom komforte a merať ich tepelné podmienky, prúdenie vzduchu, stupeň fyzickej aktivity, odev atd. Tento systém výskumní pracovníci v odbore používajú dodnes. Fangerovi nasledovníci, Bjarne W. Olesen so svojim týmom, ktorých pracovisko sa nachádza v jednej z najokázalejších trojposchodových budov príjemného kampusu DTU v Lyngby severne od Kodane, nám umožňujú lepšie porozumieť vplyvu faktorov vnútorného prostredia na ľudské pohodlie, zdravie a produktivitu. Dôležité oblastí výskumu sú terénne a laboratórne štúdie týchto faktorov v súkromných domácnostiach a kancelárskych budovách, v školách i v ďalších inštitúciách.
Centrum je ale schopné robiť aj špecializované štúdie. V jednej z testovacích komôr je 24 sedadiel z lietadla. Behom experimentov dostávajú skúšobní pasažieri autentické palubné jedlo poskytované SAS, môžu pozerať film a čítať si, alebo si zdriemnuť. Behom 11 hodín dlhého „letu“ sa správajú ako skutoční pasažieri. Pokusný „let“ síce nemá žiadnu cieľovú destináciu, ale je veľmi užitočný v tom, že umožňuje výrobcom lietadiel študovať rôzne možnosti kabínového prostredia.
V kontrolovanom prostredí ďalšej testovacej komory, ktorá má kopírovať obývačku v štandardnom dome v Dánsku, je niekoľko drevených dosiek pripojených k obrovskému potrubnému systému Centra pomocou zelených a červených hadičiek. Tieto dosky predstavujú „okná“ testovacej verzie obývačky, pretože pracovať s premenlivou teplotou skutočných sklenených okien by bolo príliš komplikované. Prechádzame skúšobné prevádzky a míňame niekoľko hliníkových telies veľkosti dieťaťa, na ktorých sú pripevnené drôty. Svojimi tvarmi na prvý pohľad pripomínajú študentov, ktorí čítajú výsledky z meraní a zapisujú si poznámky. Bjarne W. Olesen spozoruje môj údiv a usmeje sa: „Niekoľko členov nášho testovacieho tímu “ vysvetľuje. „zahrievame ich na 37°C a používame ich v niektorých experimentoch ako záskok za skutočných ľudí.“
Text: Christian Bundegaard
Fotografie: Rasmus Norlander
