Stojím v dôkladne izolovanom a starostlivo kontrolovanom oceľovom kontajneri, v ktorom sa dajú dosiahnuť ideálne -  a naozaj nepríjemné – podmienky vnútorného prostredia. Pýtam sa profesora Olesena, aké  sú hlavné problémy spojené s vnútorným prostredím. Ako väčšina z nás si myslím, že veľký problém musí byť suchý vzduch. S prekvapením zisťujem, že je to len mýtus.

„Práve naopak. To je ale bežný omyl. V skutočnosti je vzduch vo väčšine domácností príliš vlhký. V bežnej domácnosti so štyrmi ľuďmi (dvoma dospelými a dvoma deťmi), sa každý deň do vzduchu dostáva približne 10 - 12 litrov vody. To predstavuje celé vedro vody, ktorú musíme denne vyvetrať. To je jeden z dôvodov, prečo je vetranie pre vnútorné prostredie také dôležité. Dá sa dokonca povedať, že je to vôbec najdôležitejšie opatrenie, ktorým sa dá zlepšiť kvalita vnútorného prostredia. "

Popis: Na rozdiel od bežných obytných budov musí byť kvalita vzduchu v testovacích laboratóriách DTU kontrolovaná pomocou veľkého množstva špeciálnych vybavení. Iba tak sa dá napríklad obmedziť objem CO2 vo vzduchu na podiel menší ako jedno percento.

„Ale na čo sú potom zelené izbové kvetiny, ktoré dávame do kancelárií?" snažím sa. „No, asi dobre vyzerajú," odpovie Bjarne W. Olesen s úsmevom. Platí to aj pre zvlhčovač, ktorý moja matka, keď som bol dieťa, vždy vešala doma na radiátory v snahe bojovať proti „suchému vzduchu". Do popolnice s nimi! V domácnostiach a v školách existujú v  skutočnosti veľké problémy s vlhkosťou a nedostatočné vetranie predstavuje závažné riziko pre zdravie. Pokiaľ človek žije v príliš vlhkom prostredí, môže sa u neho prejaviť astma alebo ochorenie dýchacích ciest

Vzhľadom na to, že vetranie je zásadne dôležité pre príjemné a zdravé vnútorné prostredie, núka sa otázka, či sa dá formulovať jasná vedecká definícia rozdielu medzi vetraním a prievanom. To ale pravdepodobne nie je možné. Tento odbor je tvrdou vedou len do určitej miery a mnoho kľúčových faktorov závisí na takzvaných telesných vnemoch – na tom, ako každý z nás vníma tepelné rozdiely, prúdenie vzduchu, pachy a tak ďalej.

„Úzko to súvisí s psychológiou a konečným merítkom celého výskumu vnútorného prostredia je fyzická a duševná pohoda ľudí," pripúšťa Bjarne W. Olesen. „Preto investujeme toľko zdrojov do ľudí, ktorí nám pomáhajú so skúmaním podmienok." Trvať na tom, čo ukazuje teplomer, je na nič, pokiaľ sa človek necíti pohodlne. Aj v prípade, že sa riadime normami, názory ľudí na to, aká teplota je príjemná, sa môžu líšiť v rozmedzí 5 - 6 stupňov. Preto je pre vedcov pri analýze špecifického pracovného prostredia dôležité spoľahnúť sa vo veľkej miere na dotazníky.

Popis: Výskumní pracovníci DTU používajú na pokusy, ktoré sa týkajú prúdenia vzduchu v interiéri „termálne figuríny“, ktoré dokážu dýchať alebo dokonca kašlať.

V tejto oblasti centrum v uplynulých rokoch robilo intenzívny výskum. Oproti minulosti, kedy mnoho ľudí fyzicky pracovalo v baniach a prístavoch, dnes väčšina z nás pracuje v kancelárskom prostredí. Preto sa jadro výskumu v rámci Centra prestalo zapodievať rizikami rôznych pracovných podmienok a zameriava sa na problematiku úrovne komfortu v kanceláriách, alebo dokonca na vplyv vnútorného prostredia na produktivitu.

„Túto oblasť sme v posledných rokoch intenzívne skúmali," hovorí Bjarne W. Olesen. „A celý výskum vedie k jedinému stále rovnakému záveru – že by bolo nešťastné, keby sme vnútorné prostredie ignorovali. Ak sa človek necíti pohodlne, lebo mu je príliš teplo alebo dýcha vzduch znečistený v dôsledku nedostatočného vetrania či kontaminácie filtrov ventilačného  systému, môže byť preň ťažšie sústrediť sa a dokonca nikto môže pociťovať bolesť hlavy alebo alergické príznaky. Tým zákonite klesá produktivity práce."

Text: Christian Bundegaard

Fotografie: Rasmus Norlander