Pokiaľ je pre komfort a pohodu zamestnancov a ich produktivitu práce dôležitá kvalita vzduchu, môže nastať konflikt medzi stále častejším volaním po energeticky efektívnejších budovách a nutnosťou vetrať. Dokonalejšie plášte budov a veľmi izolujúce okná prispievajú k väčšej energetickej efektivite budov, ale aj zvyšujú potrebu adekvátne vetrať, aby sa nahradil vzduch, ktorý sa do starších budov dostáva škárami a malými otvormi. Ak nezlepšíme vetranie, môže viesť snaha o zmiernenie klimatických zmien pomocou úspor energie k zhoršeniu vnútorného prostredia. Keď Bjarne W. Olesen, vedúci výskumného tímu dánskeho výskumného Centra pre vnútorné prostredie a energiu, oslovil Connie Hedegaardovou, prezidentku kodanskej klimatickej konferencie konanej v roku 2009, vtedajšiu dánsku ministerku pre klímu a energetiku a terajšiu komisárku EU, s návrhom sekcie o problematike vnútornej klímy, odmietla ho. A napriek tomu je stále optimista.
„veľký priestor sa venuje problematike vonkajšej klímy a energie. A za týchto okolností je náš odbor trochu prehliadaný. Snažíme sa ale poukázať na to, že energetické úspory nemajú zmysel, pokiaľ dokážu ohroziť vnútorné prostredie. Vzhľadom na to, že mzdové náklady sú približne stokrát vyššie ako náklady na spotrebu energie v budovách, mimoriadne výdavky vynaložené na zlepšenie ventilácie budú v porovnaní so zvýšenou produktivitou o možných 10 – 15 percent nízke, keďže docielime zvýšenie výkonu zamestnancov a zníženie počtu stratených pracovných dní. Neznamená to, že sa prestaneme snažiť o vyššiu energetickú úspornosť budov, ale je rovnako dôležité urobiť takýto jednoduchý prepočet.“
Pokiaľ platí, že na klímu vo vnútri kancelárskych budov sa zabúda, ešte horšia situácia panuje v školách. Terénne experimenty na dánskych základných školách v poslednej dobe ukázali, že objem privádzaného čerstvého vzduchu je v mnohých prípadoch nižší ako odporúčané množstvo. Tak ako zlá kvalita vnútorného prostredia v kancelárskych budovách môže znížiť produktivitu dospelých, dá sa právom predpokladať, že zlá klíma môže negatívne ovplyvňovať aj prácu školopovinných detí. Kvalita vzduchu sa hodnotí na základe meraní koncentrácie CO2. V mnohých krajinách, ktoré zaviedli normy pre kvalitu vzduchu napríklad v školách, nesmie koncentrácia CO2 prekročiť 1000 ppm (miliontin). Uvedený terénny výskum realizovaný Medzinárodným centrom pre vnútorné prostredie a energiu zistil koncentráciu CO2 presahujúcu 4000 ppm.
Popis: Človek trávi v priemere viac ako polovicu času, ktorý je doma, v posteli. S pomocou termálnych figurín sa dajú skúmať parametre tepelného komfortu i v takomto prostredí.
„Z prieskumu, ktorý sme realizovali,“ hovorí Bjarne W. Olesen, „vyplýva, že v prípade poskytnutia lepšej ventilácie by sa výkon zvýšil v rovnakej miere ako v kanceláriách, o 10 – 15 percent. Za obdobie siedmich rokov to predstavuje celý jeden rok. To znamená, že škola by miesto sedem rokov trvala len šesť rokov,“ smeje sa.
Bjarne W. Olesen je skalopevne presvedčený, že lepšie vnútorné prostredie v kanceláriách a v školách, súkromných domácnostiach sa dá zaistiť pomocou predpisov. Preto venuje veľa času účasti v diskusiách EU o revízii energetického certifikátu, ktorý stanovuje rôzne požiadavky súvisiace s energetickou úspornosťou budov.
„Radi by sme do textu pridali niekoľko riadkov o vnútornom prostredí. Niektoré krajiny -napríklad Portugalsko – už do formulácie svojho certifikátu vnútorné prostredie zahrnuli. Znamená to veľa práce a dosiahnutie úspechu bude chvíľu trvať. Verím však, že je to perspektívna cesta. Ani pokrok v oblasti energetickej úspornosti a udržateľnosti by sme v minulosti nedosiahli bez politických prostriedkov a bez zavedenia predpisu. Pre nás je to dobrý spôsob ako zužitkovať náš výskum.
Je naozaj zvláštne, že taká životne dôležitá látka ako vzduch, ktorý dýchame, je kontrolovaný menej ako mnoho ďalších stránok nášho každodenného života. Ako hovorí Bjarne W. Olesen: „Môžeme to porovnať s tým, ako pristupujeme k jedlu. Každá drobná položka v chladiacom boxe v supermarkete musí byť označená informáciou o danom výrobku. Ale 15 kg vzduchu denne „jeme bez toho, že nevieme čo obsahuje.“
DETI A VNÚTORNÉ PROSTREDIE
V prieskume, ktorý v súčasnosti robí Medzinárodné centrum pre vnútorné prostredie a energiu spoločne s Univerzitnou nemocnicou v Odense, výskumní pracovníci sledujú domácnosti a predškolské zariadenie s 500 malými deťmi v meste Odense na juhu Dánska.
Výskum ukázal, že riziko vzniku astmy a alergie sa zvyšuje, pokiaľ sú deti vystavené plastifikátorom. Zistilo sa, že alergické ochorenia sa častejšie vyskytujú u detí, ktoré žijú v domácnostiach s vysokou koncentráciou plastifikátorov v domácom prachu.
„Už sme realizovali niekoľko štúdií vo Švédsku a Bulharsku, teraz sa chceme zamerať viac na predškolské zariadenia v Dánsku,“ hovorí docent Geo Clausen, ktorý projekt vedie. „Tento projekt je súčasťou všeobecného záujmu o problematiku detí s astmou, alergiami a ochoreniami súvisiacimi s prostredím budov, ich počet v poslednej dobe prudko stúpa. Náš záujem sa sústredí na problematiku kvality vzduchu, pretože existujú vedeckú dôkazy, ktoré dokazujú spojitosť medzi tekavými organickými látkami a zdravím.“
Tento interdisciplinárny výskumný projekt sa realizuje vďaka finančnému daru vo výške 7 miliónov DKK (€ 940.000), ktorý poskytla nadácia Villum Kann Rasmussen Foundation. Túto neziskovú organizáciu založil v roku 1971 staviteľ a vynálezca Villum Kann Rasmussen, ktorý okrem iného vyvinul moderné strešné okno, a tým otvoril nový svet architektonických možností. Na základe svojho vynálezu založil spoločnosť VELUX. Do názvu VE = ventilácia LUX = jednotka svetla prevtelil to, čo vnímal ako dôležité - zdravé vnútorné prostredie s čerstvým vzduchom a dostatkom prirodzeného denného svetla.
Text: Christian Bundegaard
Fotografia: Rasmus Norlander
Christian Bundegaard je nezávislý autor z Kodane. V minulosti bol vedúci komunikácie v 3XN Architects, pomocným editorom v Danmarks Radio (Danish Broadcasting Corporation) a literárnym riaditeľom Gyldendal Publishing. Je autorom niekoľkých kníh, článkov a rozhlasových materiálov na rôzne témy vrátane architektúry, dizajnu a urbanizmu.
