„Vetranie a čerstvý vzduch sú zvláštna záležitosť. Nehovoríte o nich, jednoducho ich robíte."

Mariann

Možnosť vyvetrať otvorením okien a dverí je zvlášť dôležitá v „prechodných obdobiach" – keď sa vraciame domov z práce, keď sa vraciame z dovolenky do bežného života, keď sa adaptujeme z leta na zimu, alebo keď zo stavu spánku prechádzame do stavu bdelosti. Zodpovedá to poznatkom získaným pri antropologickom výskume rituálov a správania, ktorý odhalil význam vzorcov správania pri prechode z jednej fázy do druhej. Prechodové fázy často prinášajú pocit slobody a potrebu ovládať – v tomto prípade ovládať zdravie a pohodu rodiny prostredníctvom ovládania domáceho prostredia. Inými slovami, otvorenie okien a dverí demonštruje zmysel pre starostlivosť o obyvateľov domu.
Podľa všetkých respondentov je otváranie okna alebo dverí výrazom fyzickej vnímavosti na vonkajší svet a jeho prijatie. To je v súlade s fenomenológiou, ktorá uvádza, že sme súčasťou tohto sveta prostredníctvom svojich tiel – práve ich prostredníctvom sme si vedomí svojej existencie. V tomto zmysle sa „potešenie z vánku" stáva radosťou zo života. Mať doma „príjemnú  sviežu vôňu" je fenomenologická túžba, ktorá je výrazom života a nie rozkladu – túžba ostať vnímaví k svetu a rozvoju. Ak otvoríme okno v detskej izbe,  aby sme dovnútra pustili čerstvý vzduch, zdravíme vlastne ráno tým, že demonštrujeme svoj vzťah k okoliu – rovnako ako lásku k deťom.

Vetranie je:

• obvyklé a ritualizované (opakujúce sa, sezónne podmienené správanie sa),
• fyzicky podmienené, čisto zmyslový zážitok (cítime vône; individuálne zóny komfortu; potešenie z vánku),
• sociálne a kultúrne podmienené – čiastočne preto, že vetranie môže byť spájané s rizikami  (strach z radónu alebo poškodenia vodou) a s určitým tabu, lebo čerstvý vzduch prúdiaci DOVNÚTRA znamená, že konkrétne pachy idú VON (zo záchodov a spální). Z tohto dôvodu si ľudia želajú ovládať spektrum domácich pachov.

Ľudia sa v štúdii označovali ako „otvárači okien" (väčšinou ženy) alebo ako „zatvárači okien" (väčšinou muži). Správa ďalej uvádza vyhlásenie detí a  mladých ľudí, z ktorého vidno, že i oni majú vlastný názor na rituál vetrania, v ktorom sa odrážajú nielen rôzne osobné zóny komfortu, ale aj význam súvislostí: štíhla slečna nechce otvárať okná, pretože ľahko prechladne – a jej brat automaticky vetrá miestnosť v kasárňach, aby v nej mohol spať, čo je zvyk, ktorý na zdesenie svojich rodičov doma zďaleka nepraktizuje. To názorne ukazuje, že zvyky sú podmienené situáciou a nielen technickými parametrami domu. Uvádzané dôvody na otvorenie domu a vpustenie čerstvého vzduchu odrážajú funkčný, emočný (sociálny) a estetický (zmyslový) element čerstvého vzduchu prúdiaceho cez okná a dvere. Nedajú sa vyňať z kontextu; veľmi dôležité je vnímať ich  vo svetle ich významu doma. Domov ako rámec pre zdravie rodiny hrá svoju úlohu v tom, ako obvykle vetráme. Práve ako sociálny status domova vo forme „spektra pachov" vyvoláva konkrétny spôsob vetrania. Vetranie sa týka celkovej koncepcie dobrej vnútornej klímy, ktorá okrem čerstvého vzduchu zahŕňa mnoho ďalších parametrov:

Čerstvý znamená:

• žiadny zápach, vnímavosť (vedomie sveta a prítomnosti),
• myslieť na zdravie celej rodiny (odstrániť zápach, prach a baktérie zo spálne),
• uspokojenie (úplne individuálna potreba),
• prievan (sloboda).

Vzduch znamená:

• pachy a zvuky v súvislostiach (dedinské alebo mestské, potešenie z možnosti pozorovať ročné obdobia),
• techniku (systémy na ovládanie vzduchu, ktoré používateľovi umožňujú zabudnúť, že má vetrať – tzn. nutnosť sledovať bezpečnosť, osobne kontrolovať dvere a okná),
• ovládanie (schopnosť ovládať čistotu a zdravie domova),
• praktické funkcie (poriadok).

Veľká väčšina uvedených aspektov je determinovaná domom ako rámcom pre „manažment dojmov“ –

sociálna konštrukcia pachov a vôní – vo vzťahu k túžbe, ako si my sami želáme zažívať a vnímať svoje vlastné domovy a ako si želáme, aby naši návštevníci zažívali a vnímali nás a naše domovy. V tvojom domove cítiť teba.

Bettina Hauge vyštudovala antropológiu na University of Copenhagen a má PhD. zo sociológie. Na tejto univerzite pracuje a v súčasnosti robí výskum zameraný na mladých ľudí, ich postoje k životnému prostrediu, a s tým súvisiace bežné správanie sa doma. Viedla rôzne výskumné projekty zamerané na vzájomné pôsobenie techniky a človeka, naposledy na tému používateľsky determinovaných inovácií a inteligentného bývania. Bettina Hauge súčasne učí na University of Copenhagen a na Danish Technical University (DTU).

Obrázok znázorňuje priečne a komínové prevetrávanie, ktoré účinne a rýchlo vymení vzduch v miestnosti, čím sa minimalizujú tepelné straty v zime a v lete zasa zníži teplotu v interiéri.