Vo svojej štúdii uskutočnenej na jeseň 2009 sledovala dánska antropologička Bettina Hauge, ako ľudia využívali čerstvý vzduch na vetranie svojich domov. Tento typ antropologických štúdií je užitočný na pochopenie, prečo sa ľudia správajú určitým spôsobom, a analýza zvyklostí môže pomôcť preniknúť do skrytých stránok života obyčajných ľudí. Teraz prinášame ďalšie informácie k tejto štúdii.
Napísala Bettina Hauge
Stručný popis štúdie
Štúdia vychádzala z dôkladných rozhovorov vedených ako pološtrukturované rozhovory, krátkodobého pozorovania účastníkov a fotografií. Tato metodika je výhodná v tom, že umožňuje subjektom voľnejšie asociovať ako pri použití dotazníkov. Fotografie slúžia ako ilustrácie ich života. Rozhovory a prehliadky trvali zhruba dve hodiny – najkratšia 1,25 hodiny, najdlhšia asi tri hodiny.
Počet navštívených domácností sa stanovil na sedem, obývalo ich päť žien, dvaja muži a dvaja mladí ľudia vo veku 13 a 19 let.
Dospelí sa vyberali podľa nasledujúcich kritérií:
- Domácnosť: všetci museli bývať v domoch
- Pomer medzi mestskými a dedinskými: dve ženy žili na dedine (Bella a Charlotte), štyria respondenti na predmestí (Margit, Anne Margrethe, Janne, Ghita, Jan a dvaja mladí ľudia) a jedna dvojica v meste (Ole a Mariann). Všetci žijú na dánskom ostrove Zaeland.
- Pomer medzi vlastníkmi a bytovými družstvami : šesť žije vo vlastných domoch, jeden v byte patriaci bytovému družstvu. Táto osoba bola do štúdie zaradená, aby sme mohli študovať vzorce správania staršieho človeka, ktorý sa už niekoľkokrát sťahoval.
- Životná fáza: Ako jedno z kritérií výberu sme použili vek a mieru aktivity. Rozhodli sme sa tak na základe očakávaní, že rôzne činnosti vykonávané doma a odlišné využívanie mimo domova v rôznych fázach života môžu znamenať aj rôzne „používanie“ vetrania.
Životná fáza Dopytované osoby
Mladá rodina Tri rodiny (jedna s astmatikom) Bella, Charlotte, Janne
Rodina s deťmi v teenagerskom veku Dve rodiny: (jedna s dieťaťom, ktoré bolo astmatické)
Ghita a Jan, Anne Margrethe
Pár alebo jednotlivci s deťmi, ktoré Jeden pár a jedna slobodná žena
už nežijú doma Ole a Mariann, Margit
Mariann
„Hneď ako ráno vstanem a oblečiem sa, obidve okná otvorím dokorán. Na šťastie sa v tomto obaja zhodneme. Povedala by som, že sú otvorené 30 – 40 minút, kým odídeme z domu. Aj keď som v kúpeľni, tak je otvorené okno. Vlastne ich máme otvorené celý rok, myslím okná v spálni. To je skrátka reflex. Asi tak každý tretí deň vyvetrám dom prievanom, musím cítiť, že dýcham čerstvý vzduch. Vzduch nesmie nehybne stáť, to je nepríjemné. Okno otváram vždy, keď luxujem. No a samozrejme, keď je horúco. [...] Keď prídem domov z práce, často nechávam dvere do kuchyne otvorené, a okno tiež. To Ole u nás zatvára! Keď skončíme v kuchyni – povedala by som tak asi za 20 minút- zatvoríme dvere. V lete sú otvorené stále. To je samozrejme podľa počasia, v zime toľko nie.“

Charlotte
„Vetrám, keď sa ráno prebudíme, a keď je zapnuté kúrenie –ale neplatí to stopercentne. Keď je naozaj horúco, nechávam okná i dvere zatvorené. Okno v spálni je stále otvorené – na šťastie sa na tom s manželom zhodneme - a chvíľu pred tým, ako idú deti spať, otvorím okná u nich. Naša dvanásťročná dcéra si ráno okno otvára, ale tá desaťročná nie. Tak jej to normálne pripomínam. Ale tá malá to samozrejme sama robiť nemôže. Keď máme hostí, otvárame okná viac ako obvykle, pretože je tu veľmi horúco. Tak začne vzduch trochu prúdiť, chcem, aby tu bol prievan, aby sme to tu rýchlo ochladili. Od mája do septembra vypíname podlahové kúrenie. A pec na drevo tu robí útulne. [...] Ale človek by mal byť schopný si uvedomiť a cítiť, že v dome sa býva, že sa používa.

Bella
„Staršia generácia asi viac myslí na využitie zdrojov – neplytvaj a nebude ti chýbať. Vždy sme sa snažili podľa toho žiť, takže to asi nie je otázka veku – skôr to má čo robiť s fyzickou vnímavosťou, či radi vpúšťate čerstvý vzduch do domu, alebo ho radšej zavriete vonku.“
[Otázka: Keby ste nevyvetrala?]
„To je skoro rovnaké, ako keby som neupratala. Súvisí to akosi s tým, že som hore. Tiež vetrám, keď sa vrátim domov, keď rozveziem chlapcov, a kým sa pustím do práce. Ja si myslím, že tie nízkoenergetické domy, kde je prakticky zakázané otvárať okná, pretože to ničí účinok ústredného kúrenia, to je veľké mínus [...]. To by sa mi vôbec nepáčilo. A ak niekedy budem mať v tomto dome SolarVenti [vzdušné solárne panely na ventiláciu], rovnako budem otvárať okná. Skrátka kvôli tomu všetkému , čo vetraním získate. Chcem mať aj možnosť urobiť prievan, je to nepohodlné, keď nemôžete rýchlo upraviť teplotu. Kdeže, vietor sa musí púšťať dovnútra.”

Janne
„Od základu som zmenila svoju zabehnutú rutinu (keď som sa presťahovala). Každučký deň som musela utierať všetky okná v spálni. Kondenzát stekal po rámoch a tie to nemohli pobrať. Dnes je to všetko úplne iné. Je to úľava! V mojom starom dome som MUSELA niečo robiť, teraz už nemám skoro žiadny pravidelný postup, myslím, čo sa týka vetrania. Ale keď je pekne, keď je horúco, tak otváram okná. Práve kvôli oknám v mojom starom dome sme sa vlastne sťahovali. Rozhodli sme sa, že ich vymeníme, ale ukázalo sa, že je to obrovský projekt, pretože boli upevnené do rámu zvláštnym spôsobom – takže by sme museli vybúrať veľké kusy steny a potom ich zasa postaviť. To teda nie! Radšej sme sa presťahovali do niečoho nového.“

Anne Margrethe
„Normálne vetrám, len aby som rozhýbala v dome vzduch. Hovorím si, že vzduch z vonku je čerstvejší. Ráno je potreba zbaviť sa vydýchaného vzduchu a čerstvý vzduch to zariadi. Podľa mňa má čerstvý vzduch prakticky prechádzať skrz telo, nie nehybne stáť. Pomôže to akosi vyhnať z domu spánok, viete, čo myslím? Ako dostať spánok z tela. Pre mňa je vetranie duševná i fyzická záležitosť. [...] Je to niečo, vďaka čomu sa cítite lepšie. Čistá rutina. Keď otvoríte okná, poviete “dobré ráno”. Aj preto, lebo počujete vietor v stromoch. Chcem povedať, že máte nielen čerstvý vzduch, ale ešte niečo navyše. V noci sovu a žaby. Tie robia poriadny rámus – niekedy je to hotový koncert. Ale to je práve skvelé.”

Ghita
„Do domu musíte pustiť čerstvý vzduch – je to predsa také príjemné, keď dovnútra zafúka vetrík. Keď ideme spať – desať minút pred tým - a potom, čo si ľahneme. Ja otváram. Jan zatvára. Je samozrejme protivné, keď nám dovnútra nalietajú komáre, pavúky, mucha a osy. To teda vôbec nechcem. Vôbec to neznášam. Vždy otvárame okná, keď ideme spať. V lete sú pootvorené stále. Ešte si pamätám zvuky mesta, keď sme otvorili okná v Kodani. Tu sú to zasa iné zvuky, zvuky, prírody.“

Jan
„Je to fantastické, keď po zime zasa počujete na jar vtákov. Každý rok sa teším, že zasa budem počuť vtáky. Teším sa z toho.“
Ghita
„Áno, a potom sa blíži leto – to je skvelé. Áno, vetráme, ale nie dosť. V kuchyni tiež – zapíname digestor – ale podľa mňa je moc hlučný a vypíname ho, koľko sa dá. Mali sme dať motor von.“
Margit
„… Po raňajkách sa vrátim hore, na chvíľu ešte idem do kúpeľne a hodím na seba oblečenie. Usteliem posteľ a okno otvorím dokorán - musím dovnútra vpustiť čerstvý vzduch, pretože spálňa sa musí vetrať. Nepripadá do úvahy, že by som nerozhodila prikrývku a neotvorila okno. Nechávam ho ešte chvíľu otvorené, kým sa vypravím. [...] Vždy som to tak robila – vždy som takto vetrala. Vždy si usteliem a otvorím okno čo najviac. Pripadá mi, že je to tak správne. Keď ešte deti bývali doma, tak som otvárala viac okien. Sami si ustielali, a tak sa naučili otvárať si okná . Myslím, že to príde samé, že keď ustielate, tak vyvetráte. V lete sú okná stále trošku pootvorené, preto je tu horúco, poriadne horúco, a sú otvorené vo dne, v noci celé leto. Chcem, aby vzduch trochu prúdil, takže otváram okná kvôli prievanu – v spálni a v miestnosti naproti, to je moja domáca pracovňa.“
Bettina Hauge vyštudovala antropológiu na Kodanskej univerzite a má PhD ze sociológie. Na tejto univerzite je zamestnaná a v súčasnosti robí výskum zameraný na mladých ľudí, ich postoje k životnému prostrediu a s tým súvisiace bežné správanie doma. Okrem rôznych výskumných projektoch zameraných na vzájomné pôsobenie techniky a človeka, naposledy na tému užívateľsky determinované inovácie a inteligentné bývanie, Bettina Hauge súčasne učí na Kodanskej univerzite a na Dánskej technickej univerzite (DTU).
